Monday, April 29, 2024
spot_imgspot_img
HomeNotisiaKomunikadu Imprensa

Komunikadu Imprensa

Sorumutuk Konsellu Ministrus nian iha loron 27 fulan-setembru tinan 2023

Konsellu Ministrus hala’o sorumutuk iha Palásiu Governu, Dili, no aprova ona projetu Rezolusaun Governu, ne’ebé aprezenta husi Husi Interiór, Francisco da Costa Guterres, ba reintegrasaun pesoál ho funsaun polisiál sira hosi Polísia Nasionál Timor-Leste.

Ho hanoin katak diknifikasaun sentidu servisu husi polísia PNTL nian maka importante tebetebes ba funsionamentu efikás no ba manutensaun konfiansa husi public iha instituisaun ne-e, ba fortalesimentu morál no comprometimentuntu husi polísias, ne’ebé pozitivamente influensia kualidade servisu ne’ebé si ra fo ba komunidade , ijazah ida-ne’e hakarak atau resolusi kestaun pasajen ba situasaun apozentasaun polisia PNTL na’in-158 nian, ne’ebé halo ona durante goverasaun anteriór liuhusi prosedementu ida ne’ebé hetan ona marka ho illegalidade oin-oin.

Tidak, Pemerintahan kembali filafali polis PNTL hirak ne’e, no foli compensasaun ba sira-nia tempu ne’ebé durante sira hala’o iha tempu apozentasaun, ne’ebé tuir ho sira-nia montante remunerasaun baze mensál no suplementu remuneratóriu sira ne’ebé sira tenke hetan bainhira sira seidauk tama ba situasaun reforma, ho deskontu ba montante ne’ebé benefisiárius benefisiárius benefisiárius simu hanesan pensaun ferik-katuas nian. Periode waktu ini tidak profesional dan tidak akan pernah ada dalam situasi penyimpanan yang akan membuat Anda sibuk untuk melakukan aktivitas yang menghasilkan remunerasi, feri, kemajuan, promo dalam penyimpanan.

***

Konsellu Ministrus aprova Mós Projetu Rezolusaun Governu Nian, Ne’ebé aprezenta hami Ministru negósius estranjeirus no Kooperasaun, Ein Ezersísiu, Agio Pereira no hini vise-ministra ba asean, adieRa no hini vise-ministra ba asean, adieRa no hami vise-ministra ba asean, adieRA-BAAUSI, NO HUSI-BAISIU, EIN EIN EIN DAONA, AGIO NO HUMISA, EIN EIN EINRIUS NO HURIUNA, EIN EINRIUSIU, EIN BAIUSIU, AGIO NO HUSI-BAISA, Valór Dolar Amerikanu 100.000 ba Sentru Koordenasaun Asisténsia Umanitária ASEAN (Pusat Koordinasi Bantuan Kemanusiaan ASEAN (AHA Center)).

Pertimbangan paling berguna untuk tidak berkembang di AHA Centre kami adalah dengan melakukan katastrofe, dasar tujuan kami adalah melakukan aktivitas untuk memonitor katastrofes nian, antara Estadu-Membru sira ASEAN nian, hamutuk ho Organizasaun Internasionál sira seluk hodi hatán ba emerjénsia sira iha rejiaun ne’e.

***

Konsellu Ministrus delibera hodi autoriza asinatura ba akordu tolu ho Repúblika Sosialista Vietname, ho Sentru Komérsiu Internasionál Nasoins Unidas no ho Ministériu Komunikasoins no Informátika Repúblika Indonézia nian.

Akordu dahuluk, entre Governu Repúblika Demokrátika Timor-Leste no Repúblika Sosialista Vietname, ho objetivu atu fó izensaun ba titulár pasaporte diplomátiku, ofisiál sira ka servisu obrigasaun vistu nian iha país sira ne’e. Akordu ida-ne’e reflete relasaun ida-ne’ebé metin no amigavel entre nasaun rua ne’e, ho dezeju mútuu hodi simplifika prosesu entrada ba sidadaun sira ne’ebé iha pasaporte diplomátiku, ofisiál ka servisu válidu, tuir lei no regulamentu sira husi país rua ne’e.

*

Akordu daruak, entre Governu Repúblika Demokrátika Timor-Leste no Sentru Komérsiu Internasionál Nasoins Unidas (ITC – sigla iha lian portugés) ho objetivu atu asina Akordu Sede ida, atu permite ITC formaliza ninia instalasaun iha Timor-Leste. Ho akordu ida-ne’e fó ba ITC, Ajénsia ida Nasoins Unidas nian, ho estatutu hanesan ne’ebé Timor-Leste fó ba Nasoins Unidas, ba ninia ajénsia no entidade sira iha país ne’e, tuir konvensaun internasionál sira ne’ebé ratifika ona husi Parlamentu Nasionál no ho akordu ne’ebé asina ona entre Timor-Leste no PNUD, aplika mós ba ajénsia no entidade sira seluk Nasoins Unidas nian.

*

Akordu datoluk, entre Ministériu Transportes no Komunikasoins Repúblika Demokrátika Timor-Leste no Ministériu Komunikasoins no Informátika Repúblika Indonézia, ho objetivu atu habelar no hadi’a koordenasaun no kooperasaun bilaterál sira iha área komunikasoins no informátika entre parte sira, hodi fornese, enkuadramentu ida ba dezenvolvimentu kooperasaun iha área komunikasoins no informátika iha Timor-Leste, tuir lei no regulamentu sira ne’ebé vigora iha país rua ne’e.

**

Konsellu Ministrus, tuir projetu ne’ebé aprezenta hosi Ministru Justisa, Amândio de Sá Benevides, delibera ona hodi fó rai ida iha zona Kaikoli, hodi harii instalasoins foun ba Eskola Portugeza Dili.

**

Konsellu Ministrus aprova projetu Dekretu-Lei ne’ebé aprova medida intervensaun temporária ba estabilizasaun presu foos iha merkadu, liuhosi atribuisaun subsídiu pekuniáriu ba empreza importadora sira.

Diploma ida-ne’e determina mós konstituisaun stock suplementár ida ba seguransa foos, ho tonelada rihun 30, hodi rai iha armazein Sentru Lojístiku Nasionál (SLN), ne’ebé destina ba intervensaun sosiál iha situasaun emerjénsia, liuliu, inundasaun, katástrofe naturál, motivu sanitáriu sira, solidariedade sosiál no atu fornese ba empreza grosista sira (empreza sira ne’ebé fa’an ho kuantidade boot) karik presiza.

Presu foos importadu, ne’ebé fa’an iha armazeins empreza importadora sira nian no fa’an filafali ba konsumidór sira iha loja sira ne’ebé fa’an foos ho kuantidade uitoan-uitoan ne’ebé ema barak liu maka konsume, estabiliza ho valór 50 sentavus kada kg.

Benefisiárius husi medida ida-ne’e, empreza sira ne’ebé fa’an ho kuantidade boot ka operadór ekonómiku sira ne’ebé komprova, liuhusi kópia autentikada husi Autoridade Aduaneira, katak sira importa no simu ona kuantidade foos ho karaterístika ne’ebé define ona iha diploma ne’e, simu valór hamutuk dolar amerikanu 5 kada foos ho 25kg ne’ebé importa ka fa’an.

Implementasaun husi media ida-ne’e, ninia objetivu mak atu satisfás nesesidade alimentár populasaun sira nian ho folin ida ne’ebé asesivel liu, hodi kompensa empreza importadora sira husi folin importasaun nian no kria stock minimum hamutuk foos tonelada rihun 30 ba situasaun emerjénsia.

Períodu vijénsia husi medida ida-ne’e maka loron 180, hafoin diploma ne’e tama iha vigór, iha loron tuirmai husi ninia publikasaun.

**

Konsellu Ministrus aprova mós projetu Rezolusaun Governu kona-ba nesesidade vijilánsia no prezervasaun ba sistema abastesimentu bee nian.

Nunee, Ministériu Obras Públikas no Bee Timor-Leste kontinua tau prioridade hodi rezolve problema abastesimentu nian ho lais, ho avaliasaun no reabilitasaun ba infraestrutura sira kanalizasaun nian ne’ebé eziste, nune’e mós nia eventuál rekonstrusaun, hodi garante fornesimentu bee ne’ebé adekuadu ba populasaun. Autoridade públika kompetente sira mós iha responsabilidade hodi koordena inisiativa sira sensibilizasaun nian kona-ba importánsia husi poupa no uzu responsavel ba bee no infraestruturas kanalizasaun nian.

***

Konsellu Ministrus aprova planu intervensaun ho karater urjente, ne’ebé aprezenta hosi Ministru Obras Públikas, Samuel Marçal, hodi reabilita no rekonstrui ho urjénsia infraestruturas ne’ebé afeta hosi kalamidade ne’ebé akontese iha munisípiu ualu hosi loron 2 to’o 7 fulan-jullu tinan 2023.

***

Ikusliu, Konsellu Ministrus mempertimbangkan untuk menyetujui prosidimentu ajuste diretu ida ne’ebé urjente ho empresa Thales DIS Singapore PTE LTD, hodi fornese unidade kaderneta ePassport hamutuk 73,150. REMAT

RELATED ARTICLES
Continue to the category
0 0 votes
Article Rating
Subscribe
Notify of
guest
0 Comments
Inline Feedbacks
View all comments
Fans na'in: mak rona hela.
Loading ...

TRENDING SEMANAL

0
Would love your thoughts, please comment.x
()
x